ŠOK | Laureáti 2011 | LEGENDA
Anton Frolo
HádzanáRodák z Ružomberka urobil rozhodujúci krok k hádzanej na gymnáziu v Michalovciach. Ligovú hráčsku kariéru začal v Prešove, aby sa postupne predstavil aj v Dukle Praha a VSŽ Košice. Jeho talent a tréningové úsilie bolo zúročené v národnom tíme Československa, s ktorým v roku 1967 získal v Göteborgu titul majstrov sveta. Okrem toho má vo svojej vitríne i ďalšie cenné kovy zo šampionátov v rokoch 1958-1964. V roku 1968 začal pôsobiť v Košiciach ako hrajúci tréner, aby už o rok oslavoval s tímom postup do I. ligy. Na trénerskej lavičke Košíc sa mu darilo i naďalej, o čom svedčia tituly majstra ČSSR v rokoch 1979 a 1981. Snáď najväčšieho uznania sa mu dostalo v roku 2000, keď bol vyhlásený za najúspešnejšieho slovenského hádzanára storočia.
Karol Gumán
Vzpieranie Rodák z Košíc patrí k bývalým popredným československým vzpieračom. V rokoch 1958 až 1974 sa niekoľkokrát stal majstrom Slovenska aj Československa. Po ukončení aktívnej kariéry zostal verný vzpieračstvu a pôsobil ako tréner nielen klubu Viktória Košice, ale priebežne aj v československej a slovenskej reprezentácii. Bol predsedom Slovenského zväzu vzpierania a zakladateľom a riaditeľom Športového gymnázia v Košiciach. Za svoj dlhoročný športový prínos získal zlatú medailu Slovenského združenia telesnej kultúry, bronzové kruhy Slovenského olympijského výboru a uznanie za zásluhy Európskej vzpieračskej federácie. V otcových šľapajách sa vydali aj jeho dvaja synovia Karol a Viktor, ktorí sú majstrami Československa a Slovenska vo vzpieraní.
Anton Švajlen
Futbal Na futbalových trávnikoch strávil spolu 26 rokov, počas ktorých si na svoje konto pripísal množstvo úspechov. Rodák zo Solčian vystriedal viacero klubov, jeho konečnou stanicou sa však stalo mužstvo VSS Košice, ktorého farby hájil v rokoch 1959 -1975. Odohral 336 ligových zápasov a hoci mal gólom zabraňovať, vďaka svojim schopnostiam jedenásťkrát skóroval z pokutových kopov. Objavoval sa v nomináciách reprezentačného tímu, aby najväčší športový úspech v národných farbách dosiahol na Olympiáde v Tokiu, kde získal so spoluhráčmi strieborné medaile. Kopačky zavesil na klinec vo veku 38 rokov. So športom ostal spätý ako tréner, ale najmä prácou na čele Olympijského klubu Košice či v ďalších funkciách Slovenského olympijského výboru. Je držiteľom Zlatého odznaku Slovenského futbalového zväzu a ďalších významných ocenení. To, že jablko nepadá ďaleko od stromu potvrdil i jeho syn Ľubomír, ktorý dlhé roky stál úspešne v hádzanárskej bráne.