ŠOK | Laureáti 2013 | LEGENDA


Ján Faith

Ján Faith 

Ľadový hokej

Ján Faith (31. marec 1948, Poprad) začínal s hokejom v Poprade, no úspešné roky hráčskej kariéry prežil najmä v klube VSŽ Košice, kde s deviatkou na drese pôsobil v rokoch 1967 až 1983. Počas pätnástich sezón odohral v košickom klube celkovo 544 zápasov a strelil 178 gólov, vďaka čomu je dnes 7.najlepším strelcom v histórii klubu a medzi kanoniermi celej súťaže mu patrí 59. miesto. Na košickom ľade rovnako odštartoval i svoju úspešnú trénerskú kariéru, keď v sezóne 1987/1988 získal s tímom federálny titul. Ako tréner postupne pôsobil v Poprade, opäť v Košiciach, s ktorými sa mu podarilo v sezóne 1995/1996 obhájiť titul majstra Slovenska, neskôr v Trenčíne, Spišskej Novej Vsi, Liptovskom Mikuláš a v Skalici. Momentálne sedí na trénerskej stoličke v klube HC 07 Prešov.

Jaroslav Kozák

Jaroslav Kozák 

Bedminton

Jaroslav Kozák sa narodil v roku 1943 v Betlanovciach. Od detstva bol všestranne športovo nadaný a počas štúdia v Košiciach sa venoval atletike, hádzanej, basketbalu i stolnému tenisu. S bedmintonom začal v roku 1960 ako zakladateľ prvého bedmintonového oddielu na Slovensku. Postupne pôsobil v kluboch Stavbár HS Košice a Lokomotíva Košice. V zápasoch prvej federálnej ligy dosiahol 119 víťazstiev a je historicky najúspešnejším hráčom na súťažiach majstrovstiev Slovenska dospelých, kde získal celkovo 20 prvých, 13 druhých a 15 tretích miest. V rokoch 1967 - 1974 patril medzi najlepších hráčov reprezentačného výberu Československa. Popri bedmintone pôsobil Jaroslav Kozák ako učiteľ telesnej výchovy a neskôr aj riaditeľ Základnej školy. V súčasnosti sa venuje najmä mládeži a v kategórii nad 65 rokov patrí k svetovej špičke medzi bedmintonovými veteránmi. Je nositeľom ocenenia Za rozvoj svetového bedmintonu.

Marianna Krajčírová-Némethová

Marianna Krajčírová-Némethová 

Športová gymnastika

Naša najúspešnejšia športová gymnastka sa narodila v roku 1948 v Košiciach aby svoju športovú kariéru začala vo veku deviatich rokov v Bratislave. Debut pod piatimi kruhmi zažila na OH 1964 v Tokiu, kde s družstvom ČSSR, ako jediná Slovenka, vybojovala strieborné medaily. Ďalšie úspechy na seba nenechali dlho čakať a Marika Krajčírová-Némethová postupne získala zlato v súťaži družstiev na MS 1966 v Dortmunde a bronz na bradlách v individuálnom hodnotení na ME 1967 v Amsterdame. V roku 1968 na OH v Mexico City obhájila v tímovej súťaži strieborné medaily a v preskoku skončila tesne za medailovými pozíciami – na štvrtej priečke. O dva roky neskôr viedla národný tím na MS v Ľubľane ako jeho kapitánka a do svojej medailovej zbierky pridala bronz. Na svojej tretej olympiáde v roku 1972 v Mníchove sa s aktívnou kariérou rozlúčila. Po absolvovaní štúdia na FTVŠ Univerzity Komenského v Bratislave pôsobila dlhé roky ako trénerka doma i v Taliansku . Je držiteľkou titulu Gymnastka Slovenska 20. storočia.