ŠOK | Laureáti 2021 | TOP 10

Erik Černák, odchovanec HC Košice, si už v mládežníckych kategóriách pripisoval úspechy i na medzinárodnej scéne. V roku 2014 bol najmladším hráčom tímu Slovenska na Majstrovstvách sveta do 20 rokov a v ďalšej sezóne si na šampionáte rovnakej kategórie vybojoval v národnom drese bronzovú medailu. V roku 2015 si Erika na predsezónnom drafte NHL vybral tím Los Angeles Kings, aby sa o dva roky neskôr stal hráčom Tampa Bay Lightning. Slovenský reprezentant, ktorý upútal svojimi výkonmi i na domácom svetovom šampionáte v roku 2019, sa v roku 2020 dočkal prvého vrcholu svojej kariéry, keď sa v drese Tampy pričinil o zisk prestížneho Stanley Cupu. Nemenej úspešným bol pre Erika Černáka i rok 2021. Tampa Bay obhájila prvenstvo, čím sa Erik zároveň stal prvým Slovákom, ktorému sa podarilo získať Stanley Cup v dvoch rokoch za sebou. Zaradil sa tak z tohto pohľadu popri Mariánovi Hossovi, trojnásobnom držiteľovi tejto trofeje, medzi najúspešnejších slovenských hráčov pôsobiacich v NHL.

Katarína Lamiová je športová univerzálka, ktorá sa dlhodobo venuje najmä rôznorodým bežeckým disciplínam. Popri orientačnom behu, ktorý bol, a zjavne i dnes je, jej dominantným športovým odvetvím, sú to v súčasnosti i cestné vytrvalostné behy, či behy na tzv. trailových tratiach a v nohách má už i niekoľko úspešne zvládnutých maratónov, či duatlonov. Katka sa popri materských povinnostiach a výchove dcérky Kamilky stíha svedomito venovať i tréningu, čo sa odrazilo i na jej posledných športových výsledkoch. V roku 2021 sa na veteránskom šampionáte v orientačnom behu v maďarskom Velence stala v najsilnejšie obsadenej kategórii žien W35 dvojnásobnou majsterkou sveta. Najskôr zvíťazila v disciplíne šprint a o niekoľko dní pridala víťazstvo i na dlhej trati, čím len potvrdila výnimočné postavenie košickej školy orientačného behu u nás.

Miroslava Perunová, členka bronzovej zostavy zo svetového šampionátu v nohejbale žien sa popri svojej športovej vášni venuje i študentom na košickej škole umeleckého priemyslu a doma samozrejme i svojim dvom ratolestiam. Popri takto povinnosťami nabitom kalendári sa stíha aj s podporou manžela Patrika, ktorý je už košickou nohejbalovou legendou, venovať tomuto v Košiciach tak úspešnému športu. Na Majstrovstvách sveta v nohejbale žien, ktoré sa v októbri 2021 odohrali v španielskej Burriane, sa náš tím postaral o malý športový zázrak. V súťaži trojíc sa po komplikovanom priebehu v základnej skupine podarilo hráčkam v zložení Perunová, Viňanská, Žažová a Beňušová v správny čas vygradovať formu a vo vyraďovacej časti turnaja predviesť kvalitné výkony, ktoré napokon vyústili do zisku bronzovej medaily. Je o to cennejšia, že vzhľadom na aktuálne podmienky a nepriaznivú situáciu v ženskom nohejbale sa ešte niekoľko mesiacov pred šampionátom uvažovalo, či naše reprezentantky na turnaji vôbec nastúpia.

Lukáš začínal s florbalom ako desaťročný v klube ATU Košice, keď naň presedlal z hokeja, ktorému sa venoval od štyroch rokov. Správnosť tohto rozhodnutia dosvedčuje i fakt, že v domácej florbalovej extralige dospelých debutoval už ako 13-ročný a pri premiérovom zápase strelil okamžite aj dva góly. Neskôr hrával tento dobre fyzicky pripravený obranca v českých Vítkoviciach i vo švédskom Linkopingu, teda v krajine aktuálnych svetových šampiónov. Okrem viacerých klubových úspechov bol Lukáš oporou i v národnom tíme. Aj ako kapitán reprezentačného mužstva si obliekol najcennejší dres dokopy v 104 zápasoch. Naposledy tak urobil v závere roka 2021, keď tím pod vedením trénera Radomíra Mrázka, obsadil na svetovom šampionáte vo Fínsku doposiaľ historicky najlepšie 7. miesto. Záver reprezentačnej kariéry Lukáša Řezaninu neprehliadla ani Medzinárodná florbalová federácia, ktorá jeho rozlúčke so slovenským dresom vyhradila po poslednom zápase nášho mužstva časť slávnostného ceremoniálu.

Samuel Saxa, rodák z Košíc, je už stálicou slovenského vodného lyžovania. Člen klubu vodného lyžovania Trixen Košice mal po niekoľkých vydarených ročníkoch medzi juniormi vynikajúcu sezónu i v roku 2021. Tentokrát sa mu však podarilo presadiť i v rámci seniorských súťaží a to až tak, že na Majstrovstvách sveta v poľskom Sosnowieci nenašiel premožiteľa v slalome, a domov sa tak vracal so zlatou medailou. Rovnaká farba kovu mu patrila i na európskom šampionáte, keď v nemeckom Friedbergu získal v novom európskom juniorskom rekorde titul majstra Európy v kategórii U19. Na tomto podujatí si úspešne počínal i v tímovej súťaži, keď slovenské družstvo obsadilo v celkovom hodnotení druhú priečku.

Členka Mestského klubu vzpierania a silových športov a absolventka Strednej športovej školy v Košiciach sa do vzpieračskej telocvične dostala v trinástich rokoch, no hneď na svojom prvom veľkom medzinárodnom podujatí dokázala, že to vôbec nebolo neskoro. Postupne počas rokov 2017 až 2019 získala na juniorských majstrovstvách Európy v kategóriách U17 a U20 cenné kovy všetkých farieb. Medailový úspech jej po korona krízou vynútenej ročnej pauze, počas ktorej sa vzpieračské súťaže neorganizovali, priniesol aj rok 2021. Na Majstrovstvách Európy juniorov v Rovaniemi obsadila v kategórii U23 v dvojboji 3. priečku. Okrem toho sa na oboch seniorských šampionátoch umiestnila v najlepšej desiatke, keď na Majstrovstvách Európy v Moskve obsadila v dvojboji 10. priečku a na Majstrovstvách sveta v Taškente si ešte o jednu priečku polepšila. Športovým snom Nikoly Seničovej je účasť na najbližších olympijských hrách v Paríži.